Vernostné zľavy extra 3-7%

Môžu za obezitu vaše gény?

Chudnutie | 2. 6. 2013
Môžu za obezitu vaše gény?

Problém obezity nie je taký jednoduchý, ako sa javí. V hre je veľa faktorov, ktoré sa nedajú vždy zjednodušiť do základnej rovnice s výslednou nulou, v ktorej je kontrolovanie hmotnosti vecou zosúladenia príjmu potravy s aktivitou. Čiastočne je to preto, lebo úplne nerozumieme zložitému mechanizmu procesov v našom tele a každý na jedlo a cvičenie reaguje inak. Okrem toho presne nevieme, do akej miery je sklon k naberaniu hmotnosti prirodzený a do akej miery je otázkou výživy.

Keďže kríza obezity sa rozvíja do čoraz väčších hrozieb, vedú sa diskusie o tom, koľko z nich je zapríčinených stravovacími návykmi a koľko je zapísaných v génoch ľudí.

Tendenciou niektorých ľudí, ktorí nemajú problémy s hmotnosťou, je odsudzovať tých, ktorí trpia nadváhou alebo obezitou a zavrhovať ich, ako ľudí so slabou vôľou a nedostatočnou motiváciou. Je tento problém taký jednoduchý? Sú obézni ľudia nevyhnutne pohodlnými jednotlivcami, ktorí sa vyhýbajú telesnému cvičeniu? Alebo v mnohých prípadoch existujú iné závažné príčiny, ktorých vplyv sa ťažšie udržiava pod kontrolou? Máte pocit, že je nespravodlivé, že pri konzumácii rovnakého druhu a množstva potravy ako Váš priateľ, či priateľka priberiete niekoľkonásobne viac ako oni?!

Je množstvo nezodpovedaných otázok, ktoré trápia nie len ľudí s nadváhou, či obezitou, ale tento problém riešia viacerí odborníci po celom svete.

Ako obezita vzniká?

Veľmi ľahko, ako mnohí z vlastnej skúsenosti viete. Jedná sa v princípe o veľmi jednoduchý mechanizmus porušenia energetickej rovnováhy. Tú si môžeme predstaviť ako misky váh, kde na jednej strane máme príjem energie a na druhej strane výdaj energie.

Ak misky nie sú rovnomerne zaťažené, dôjde k vychýleniu z rovnovážnej polohy a podľa toho, ktorá strana preváži, jedinec svoju hmotnosť zvyšuje alebo znižuje. Je dôležité si uvedomiť, aká krehká rovnováha medzi príjmom a výdajom panuje a ako ľahko sa vychýli predovšetkým smerom k nadmernému príjmu energie. Ako príklad si uveďme pomerne bežné „maškrtenie“ čokolády. Uvedomme si, že 100 g bežnej mliečnej čokolády obsahuje cca 500 kcal.

Čokoláda je považovaná za pochúťku a väčšinou je teda konzumovaná nad rámec skutočných energetických potrieb. Ak teda zjeme denne 50 g čokolády (čo nie je u obéznych ľudí neobvyklé), prijmeme 250 kcal, ktoré sa uložia vo forme tuku. Za 30 dní takého počínania sme takto prijali 7500 kcal, čo predstavuje 833 g tuku (1 kg tuku = 9000 kcal), teda za 1 rok 10 kg novoakumulovaného tuku.

Ak sa nám podarí znížiť takto navyše prijímané kalórie na ¼ ( 208 g tuku mesačne), stále je to ročný nárast hmotnosti o 2,5 kg, teda za 10 rokov nových 25 kg tukového tkaniva. Z uvedeného príkladu je zjavné, že stať sa obéznym je skutočne ľahké.

Príjem energie je daný kalorickou hodnotou konzumovaných potravín. Najviac kaloricky hodnotné sú potraviny s vysokým obsahom tuku (údeniny, plnotučné syry, torty, mliečne koktaily, sušienky…) a alkohol - 1 gram tuku totiž obsahuje približne rovnaké množstvo energie ako 1g alkoholu, čo je zhruba dvojnásobok (štvornásobok?) oproti energetickej hodnote 1g bielkoviny alebo cukru.

Celkový denný výdaj energie je daný súčtom čiastkových komponentov, ktorými sú pokojový energetický výdaj, postprandiálna termogenéza a energetický výdaj pri fyzickej aktivite. Pokojový energetický výdaj tvorí najväčšiu percentuálnu časť celkového E výdaja a je daný spotrebou energie pri zaisťovaní základných životných funkcií a udržiavania stabilnej telesnej teploty. Postprandiálna termogenéza znamená spotrebovávanie energie na procesy trávenia, vstrebávania a metabolizmus živín po konzumácii každého jedla. Energetický výdaj pri pohybovej aktivite je najviac variabilnou zložkou energetického výdaja, v závislosti od objemu pohybu sa medzi jednotlivcami významne líši. Na vznik obezity má vplyv rad faktorov (genetické, hormonálne, metabolické, psychologické, vplyvy vonkajšieho prostredia), ktoré rôznymi mechanizmami ovplyvňujú túto energetickú rovnicu.

Dedičnosť, či prostredie?

Kniha Food Fight uvádza: „Už dlho sa vedie diskusia o tom, či je príčinou obezity genetika, alebo prostredie.“ Čo sa chápe pod pojmom genetika v tomto kontexte? Niektorí zastávajú teóriu, že ľudské telo si prirodzene robí zásobu nadbytočných kalórií pre prípadnú potrebu v budúcnosti. Ďalej sa v knihe uvádza: „Vplyv genetiky na obezitu sa študuje už desaťročia...

Doteraz sa výskumu ľudských génov a obezity venovalo veľa pozornosti. Vyspelé metódy sa používajú na identifikovanie génov, ktoré u ľudí zvyšujú pravdepodobnosť toho, že priberú alebo ochorejú napríklad na cukrovku. Odborne vyjadrené, rozdiely v telesnej hmotnosti ľudí sa dajú z 25 až 40 percent vysvetliť génmi.“ „Keďže vo všeobecnosti sa za príčinu obezity považuje osobné zlyhanie, tieto čísla zdôrazňujú, akú dôležitú úlohu zohráva biológia, no napriek tomu minimálne 60 percent vplyvu môžeme pripísať prostrediu.“ Z toho vyplýva, že dôležitú úlohu pri obezite stále zohráva váš spôsob života. Prijímate denne viac kalórií, ako spálite? Konzumujete pravidelne nesprávne druhy jedla? Vyhradíte si každý deň čas na primerané cvičenie?

Mayova klinika zjednodušene vyjadruje príčinu obezity takto: „Gény môžu byť predpokladom nadváhy alebo obezity, ale vašu hmotnosť v konečnom dôsledku určuje vaša strava a telesná aktivita. Príjem nadbytočného množstva kalórií, sedavý spôsob života alebo oboje vedie po dlhšom čase k obezite.“ „Dedičné vplyvy neznamenajú, že vám je súdené byť tučný... Bez ohľadu na to, čo určujú vaše gény, o vašej hmotnosti napokon rozhodne to, akú výživu a aktivitu si vyberáte.“

Vplyv génu na obezitu?

V posledných desaťročiach, obezita dosiahla epidemické rozmery v populáciách, ktorých prostredie podporuje fyzickú nečinnosť a zvýšenú spotrebu vysoko kalorických potravín. Avšak, nie všetci ľudia žijúci v tomto prostredí sa stanú obéznymi, ani všetky obézni ľudia nemajú rovnakú distribúciu telesného tuku, alebo trpia rovnakými zdravotnými problémami.

Tieto rozdiely môžu byť videné v skupinách ľudí s rovnakým rasovým, alebo etnickým pôvodom, a dokonca aj v rámci rodiny. Genetické zmeny v ľudských populáciách sa vyskytujú príliš zriedkavo nato, aby boli zodpovedné za epidémiu obezity. Avšak, rozdiely v tom, ako ľudia reagujú v rovnakom prostredí naznačuje, že gény hrajú úlohu pri vzniku obezity.

Gény dávajú telu pokyny s cieľom reagovať na zmeny vo svojom prostredí. Štúdie podobnosti a rozdiely medzi členmi rodiny, dvojčatami, a adoptovanými ponúka nepriame vedecké dôkazy, že značná časť zmeny hmotnosti u dospelých je spôsobená genetickými faktormi. Ďalšie štúdie porovnávali obéznych ľudí s tými, ktorí nie sú obézni a ich zmeny v génoch, ktoré by mohli ovplyvniť správanie (ako je napríklad prejedanie, alebo tendenciu na sedavý spôsob života) alebo metabolizmus (napr. zníženú schopnosť používať diétne tuky, alebo zvýšená tendencia k ukladaniu telesného tuku).

Tieto štúdie zistili varianty v niekoľkých génoch, ktoré môžu prispieť k obezite zvyšovaním chuti k jedlu a príjmu potravy. Z týchto štúdií teda vyplýva, že gény zohrávajú určitú úlohu pri obezite ľudí, ale len asi v hodnote 5%. Gény však môžu spolu s prostredím a životným štýlom človeka pôsobiť, ako veľmi nebezpečná kombinácia s niekedy až tragickými následkami.

 

Gény samotné nedokážu spôsobiť nadváhu, alebo obezitu u človeka, ktorý skombinuje dobrú životosprávu a dostatočný pohyb.

 

Obezita je definovaná zmnožením tukového tkaniva v organizme nad stanovenú normu. Za normálne hodnoty považujeme 20-30% tukového tkaniva z celkovej telesnej hmotnosti u ženy a 15-20% u muža.

Môžete sa stretnúť i s inou definíciou obezity – podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je obezita definovaná body mass indexom (BMI). Veľkosť BMI určíme výpočtom podľa vzorca:BMI (body mass index) = hmotnosť (kg) / výška2 ( uvedená v m)
Za obézneho je podľa tejto definície považovaný každý človek s BMI > 30 a viac.

 

KategóriaBMI
Normálna hmotnosť 18,5 - 24,9 
Nadváha 24,9 – 29,9 
Obezita I. stupňa 30,0 – 34,9 
Obezita II. stupňa 35,0 – 39,9 
Obezita III. stupňa 40,0



Pridaj sa k nám na facebook